5. september 2019
Väčšina Kamarátov, ak nie všetci, uprednostňuje pravidelný, čo najmenej sa meniaci rytmus dňa a týždňa. Potrebujú aby poradie aktivít, ich striedanie, náplň a zameranie, čas jedla a čas spánku, čas práce a čas odpočinku boli čo možno najviac predvídateľné a preto bezpečné a upokojujúce. Niektorí sledujú na hodinkách minúty a pripomenú vám, keď na niečo zabudnete alebo sa omeškáte. Nestíhate položiť večeru na stôl presne o šiestej? Zabudli ste im pripraviť desiatu do práce? Ušlo vám, že dnes je ten deň keď sa kúpu? Určite vám to dajú vedieť. Treba povedať, že veľakrát som im vďačná, pretože som predsa len iba človek a nie som schopná si za tri týždne zapamätať rutiny a potreby toľkých ľudí naraz. Dokonca aj tí nerozprávajúci a tí čo majú obmedzenú vyjadrovaciu schopnosť dokážu človeka naviesť a previesť ho napríklad takou rannou hygienou, ktorá sa musí uskutočniť v presnom poradí: umyť zuby – vypláchnuť – zubná niť – oholiť – deodorant – môžeme ísť. Systém, pravidlá a stereotypný spôsob robenia aj tých najmenších a najbežnejších vecí im dávajú pocit pohody, domova a spokojnosti. Na zmenu reagujú uzatváraním sa do seba, hnevom, útekom, v najhoršom prípade sebapoškodzovaním.
Ako to teda funguje? Ráno otvorím oči a urobím raňajky. Vo štvrtok máme vajcia, v sobotu wafle a v nedeľu palacinky. Inak sa kombinuje kaša, ovsené vločky, kukuričné lupienky, ovocie, orechy, hrozienka, mlieko a jogurt. Raňajky sú o ôsmej. Po raňajkách sa umývajú zuby, češú vlasy, vetrajú izby a pripravujeme sa do práce. Svetluško jedáva veľmi pomaly, takže kým on dokončí raňajky, všetci sú už dávno na rannom stretnutí. Ranné stretnutie trvá asi 15 minút. Hovorí sa tam o rozvrhu dňa, vítajú sa noví členovia, spieva sa, čítajú sa motivačné verše či modlitby. Potom sa každý odoberie na svoje pracovisko: do záhrady, do bylinkárne, do tkáčskej dielne, do obchodu, na farmu, do sviečkárne, do lesa alebo späť domov, aby pripravil obed pre ostatných.
Mirko bol pridelený do záhrady, ja ostávam doma a varím so Svetluškom. Deti si spravia svoje veci do školy a pridajú sa k ostatným. Zojke sa viac páči v bylinkovej záhrade, Beny zvyčajne skončí v zeleninovej záhrade. Svetluško mi doma pomôže s krájaním, utrie riad a prestrie stôl. Niekedy máme dokonca čas sa zahrať alebo ísť na prechádzku do kancelárie vyzdvihnúť poštu! Pracuje sa do dvanástej. Krátko po dvanástej ľudia postupne prichádzajú domov a sadajú k stolu. Najeme sa, spraceme zo stola a nasleduje poobedňajší odpočinok. Počas odpočinku sa s deťmi porozprávam o tom, čo “školského“ dnes ráno robili, vysvetlím čomu nerozumeli, skontrolujem cvičenia, urobíme si plán na ďalší deň. O pol tretej začína poobedňajší blok aktivít.
Zatiaľ čo doobeda sa skôr pracuje, poobedia bývajú viac umelecké. Ľudia si môžu vybrať spev, divadlo, zvonkohru alebo eurytmiu. Deti momentálne spolu s ostatnými nacvičujú divadelnú hru a od zajtra sa možno zapoja do zvonkového zboru. Ja sa poobede dostanem aj do záhrady, Mirko chodí nakupovať, vybavujeme papierovačky, píšeme maily, vedieme záznamy o našich Kamarátoch, dávame do poriadku financie, komunikujeme s kanceláriou, chodíme na porady, vypĺňame formuláre…jednoducho – venujeme sa tej menej záživnej stránke tejto práce.
Niektorí Kamaráti spolu s Pomocníkmi poobede predsa len ostanú doma a pripravia večeru. Pomocníci sú zvyčajne mladí študenti, ktorí sa rozhodli prísť sem na 6 až 12 mesiacov. Niektorí prichádzajú v rámci školskej praxe, niektorí len chcú cestovať a skúsiť niečo nové. V Slnečnom dome máme dvoch pomocníkov, nazvime ich Vilko a Mája. Obaja sú z Nemecka.
Večera je o šiestej. Večera, tak ako každé jedlo, je čas keď sa celý dom stretne pri jednom stole. Tu máme možnosť pozrieť sa každému do tváre, zistiť či je všetko v poriadku, či sme všetci spokojní, zdraví a schopní pokračovať ďalej. Po večeri si každý vypĺňa čas ako chce a potrebuje. Niekto počúva hudbu, číta si, hráme spoločenské hry, upravujeme a plejeme záhradku pri dome, ideme na prechádzku alebo len tak sedíme a rozprávame sa.
Toto je veľmi nahrubo načrtnutý bežný pracovný deň. Je veľa drobností, ktoré nás stále držia v strehu, pretože nech sa človek akokoľvek snaží, žiadne dva dni nie sú rovnaké. Sem-tam vstúpi do dňa fyzická nepohoda, bolesť chrbta, odchod Pomocníka a následný smútok, hosť v komunite, búrka ktorá rozruší zvieratá aj ľudí, narodeninová oslava, v zuboch zaseknutá zubná niť, puma ktorá zožrala ovcu, nečakaná porada, nečakaná zmena v dennom rozvrhu, návšteva lekára, víkend doma, osa v spoločenskej miestnosti, stratené plavky alebo stratená mačka. To všetko sú veľké udalosti, ku ktorým treba pristupovať s najväčšou vážnosťou a každému poskytnúť takú podporu akú potrebuje.
Deň sa pre nás s Mirkom končí pred polnocou, keď ostatní už dávno spia. Celý deň totiž nemáme čas sa porozprávať o všetkom čo sme zažili, informovať sa o dôležitých veciach, poradiť sa, dohodnúť sa na ďalších krokoch a urobiť rozhodnutia o zmenách či dlhodobejších plánoch. Zdá sa, že si budem musieť v diári vyhradiť čas na stretnutie s vlastným manželom 🙂 . Dni sú tu rušné, zvyčajne však veľmi príjemné a človek má každý večer pocit dobre žitého života.
Autor: tikaka
