30. november 2013
Naše červené auto uháňalo po diaľnici smerom k Novej Bani. Teplota sa držala tesne pod nulou. Mrholilo. Fúkalo. Za krajnicou sedela hmla. „V tvrdých podmienkach rastie tvrdý charakter.“ – povedal ktosi a mal asi pravdu. Preto sme sa nezľakli a pokračovali sme ďalej, cez Novú Baňu a Starú Hutu až k malému parkovisku pri lyžiarskom stredisku Drozdovo.
Mrholenie sa zmenilo na husté, drobné sneženie ktoré nám vietor vytrvalo vhadzoval do očí. K bielej hmle sa pridala súvislá snehová pokrývka a teplota klesla o stupeň nižšie. „Hurá! Sneh!“, tešili sa deti. „Do kelu! A nemáme náhradné rukavice! A ani snehule! To budeme vyzerať!“, povzdychli si rodičia.
Vydali sme sa hore zalesneným kopcom a snažili sme sa obchádzať mláky a blato pokryté tenučkým ľadom. Les bol tichý a strašidelný. Predstavte si takmer hmatateľnú hmlu visiacu medzi vysokými čiernymi stromami. Všade ticho. Ani vtáčik nezaspieval, ani konárik nepraskol a aj ten sneh dopadal akosi potichu.
Po chvíli blúdenia sme vyšli na Loksovu lúku. Hmla hustla a snežilo čoraz viac. Videli sme len pár desiatok metrov pred seba. „Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí! Čo je to?“, spomenul si Beny na hádanku zo svojej obľúbenej knižky.
Ako sme šli ďalej, vynárali sa pred nami obrovské smreky a buky. Skláňali sa nad cestou. Strážili ju. Narazili sme na stopy ľudí a jedného väčšieho psa. Prvé stopy čo sme od rána videli! Šli sme po nich a došli sme až k turistickému smerovníku na vrchu lúky. Benjamín mal po niekoľkých pádoch celkom premočené rukavice a tak som mu dala svoje. Všetci sme mali nohavice po kolená mokré a ostávalo nám len dúfať, že deti majú aspoň v topánkach sucho.
Od smerovníka na Loksovej lúke sa dá na Inovec dostať dvomi cestami. Rozhodli sme sa ísť hore po červenej značke, keďže tade išli aj ľudia so psom a sneh bol aspoň trochu udupaný. Deti prestávali vládať, spomalili sme tempo a začala nám byť zima. Na šťastie to bol už len kúsok.
Z Veľkého Inovca sme nevideli ani len na stromy, čo rastú pod vyhliadkou. Napili sme sa, niečo sme zjedli a pokračovali sme ďalej po červenej značke, k chate Inovec. Chata pod Veľkým Inovcom je vraj od jari t.r. (2013) dlhodobo zavretá, my sme ju však našli otvorenú. V jedálni sedela aj skupina ľudí , ktorí nám prešlapali cestu z Loksovej lúky až sem. Chata a 4 hrnčeky teplého čaju nás zachránili pred zamrznutím a úpadkom morálky. Ďakujeme. 🙂
Skupina mladučkých študentov geológie (z ich rozhovoru sme vyrozumeli, že boli študenti geológie) sa nechystala tak skoro odísť a tak nás od chaty čakala neporušená vrstva snehu. Našťastie prestalo snežiť a aj hmla sa dvíhala. Inak by sme sa z lesa ťažko vymotali. Kvôli snehu sa totiž nedalo rozoznať, kde je chodník. A keby sa hmla nebola rozplynula, nebolo by vidno značky na stromoch.
Príjemným terénom sme sa dostali po zelenej značke späť na Loksovu lúku. Čítala som, že je to veľmi pekná lúka, najmä na jar. Potvrdzujeme – je naozaj pekná. Aj v zime. Teraz, keď bola hmla preč, sme ju videli celú, od lesa po les.
Zbehli sme dole po svojich stopách. Tenučký ľad na mlákach a blate sa natopil, nad nami presvitalo slnko. Deti veselo hopkali dolu zasneženým kopcom a hrali sa svoju obľúbenú písmenkovú hru: „A teraz K! Koza. Kosa.“ – „Káva.“ – „Kukurica. Kristínka.“ – „Kvet.“ – „Kúriť. Krupica. Kopec. Kasandra.“ – „Kopať. Kopáč. Kysnúť. Krava.“ – „Kyslý. Kôra.“ – „A teraz M! Milujem ťa. Maj sa dobre. Mlieko.“ – „Mékať. Moriak.“ …
| Ako sa tam dostať: |
| Pri Novej Bani zídeme z diaľnice. Budeme sa držať na Starú Hutu / Malú Lehotu. Prejdeme ponad koľajnice a pôjdeme rovno. Ďalej popri malom sídlisku a ružovej škole na ľavej strane a na križovatke pri Lidli budeme odbočovať vľavo. Potom už pôjdeme stále rovno, prejdeme Starú Hutu a za Starou Hutou budeme hľadať autobusovú zastávku na ľavej strane cesty. Hneď za ňou odbočíme vľavo. Po asi 100 metroch uvidíme na ľavej strane cesty malé miesto na parkovanie. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od parkoviska pôjdeme po zelenej značke hore cez les. Po chvíli vyjdeme na celkom rozľahlú Loksovu lúku. Stále budeme mierne stúpať, až kým sa nedostaneme do vrchného cípu lúky. Tu stojí turistický smerovník a ponúka nám dve prístupové cesty na Inovec – po zelenej a po červenej značke. My sme šli hore po červenej značke. Červená nás prevedie cez les a niekoľko čistiniek. Pri pozvoľnom, miernom stúpaní sa tiahlymi zákrutami dostaneme až pod skaly Veľkého Inovca. Z Inovca je vraj krásny výhľad. Od Veľkého Inovca pokračujeme ďalej po červenej značke. Mierne klesneme cez les a okrajom lúky popri vykrývači, a o niekoľko minút uvidíme pod sebou Chatu pod Veľkým Inovcom. Pri chate opúšťame červenú značku a napájame sa na zelenú, v smere na Loksovu Lúku / Starú Hutu. Prejdeme lúku povyše chaty a zanoríme sa do lesa, z ktorého vyjdeme až pri Loksovej lúke. Klesanie je prevažne mierne a takmer neznateľné. Z Loksovej lúky pokračujeme tou istou cestou, ktorou sme prišli. Celý čas ideme lesnými alebo lúčnymi cestami. Terén je nenáročný, orientácia dobrá. V hmle treba dávať pozor, ak človek nepozná cestu. Dá sa tam aj trochu stratiť (čo sa stalo aj nám). Celá trasa má asi 7 km. Prevýšenie je 388 m. Dospelý človek to prejde za 2h 30 min. |
| Pre deti: |
| Výlet je nenáročný, krátky, s malým prevýšením, v ľahkom teréne. Na Inovci je skalná vyhliadka, pod Inovcom príjemná chata (pre nás vrchol dňa!). Prechádza sa striedavo lesom, lúkami a čistinkami, takže to rozhodne nie je jednotvárna prechádzka. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
Milé moji, pripomenuli ste mi náš super výlet s deťmi v lete tohto roku na Loksovu lúku 🙂 Vďaka 🙂 Dúfam, že ste ostali všetci zdraví… Pozdravujeme celú rodinku, papa
Ahoj Sabka! Ostali sme zdraví…ale nabudúce už by sme asi nemali pokúšať šťastie :-). Mávajte sa všetci dobre a prajem pekné Vianoce!