2. august 2017
S niečím sa vám priznám: Neznášam organizovaný poriadok, organizované rozmýšľanie, organizované činnosti, organizovaný život, zoznamy pravidiel, súmernosť, podrobné plány a harmonogramy. Život je príliš krátky a krásny na to, aby sme ho trávili medzi hrubými čiarami organizovaného, nalinkovaného a naplánovaného.
Nikdy predtým som nad tým nerozmýšľala a nikdy predtým som si to takto explicitne neuvedomovala. Ale za posledné dva mesiace v Poľsku sa ma šiesti ľudia pýtali, ako to vlastne doma máme s tým domácim vzdelávaním: Máme pevný režim? Pripravujem sa každý deň na vyučovanie? Máme rozvrh hodín? Vediem si nejaké záznamy? Mám naplánované čo musím za týždeň (mesiac) prebrať? Používam (vôbec) nejaké špeciálne metódy? Využívam postupy nejakej alternatívnej pedagogiky – Montessori, ITV, Helen Doron alebo Daltonské prvky? Máme učebnice?
Na všetky otázky som odpovedala „nie“ a cítila som, ako sa vo mne všetko stavia na odpor: Záznamy? Plány? Rozvrhy? Špeciálne metódy? Postupy alternatívnej pedagogiky? Nieeeee! Na to ja nemám čas ani povahu… A vtedy mi došlo, že to je presne ono: Nemám čas ani povahu na organizovaný poriadok, organizované rozmýšľanie, organizované činnosti, organizovaný život, zoznamy pravidiel, súmernosť, podrobné plány a harmonogramy. Táto povahová črta sa prenáša aj do domáceho vzdelávania.
Takmer nič neplánujeme. Nikdy neviem, čomu sa budeme venovať ďalší týždeň. Keď mi napadne niečo zaujímavé, prídem s tým za deťmi a čakám či sa tiež chytia. Keď deťom niečo napadne prídu za mnou a donútia ma chytiť sa. Nemáme stanovený čas, ktorý budeme niečomu venovať. Nie som schopná aplikovať super overené metódy a postupy výučby nejakého javu alebo témy, pretože sa mi proste nechce. Radšej počkám, kým sa to deti naučia samé, alebo si na mieste vymyslím vlastnú metódu, s ktorou to pôjde ľahšie. Nedokážem sa riadiť učebnicami, ísť pekne po poradí alebo dodržiavať následnosť vymyslenú štátnym pedagogickým ústavom či pani Montessori… a podľa všetkého moje deti tiež nie. Živelne zaraďujem do dňa všetko čo mi napadne alebo nájdem na internete a zdá sa mi, že by sme z toho všetci mohli mať úžitok alebo zábavu. Domáce práce, varenie a cestovanie považujem za plnohodnotnú súčasť vzdelávania. Čítanie považujem za oddychovú činnosť. Jasné, že máme vyhradený čas, kedy si deti sadnú k samostatnej práci. To už je taký poraňajkový reflex… ak náhodou niekam nejdeme, čo sa stáva veľmi často. Niekedy až príliš často.
Na začiatku domáceho vzdelávania som sa snažila byť organizovaná a chcela som mať všetko naplánované. Pretože som čítala, že to vraj pomáha, keď so vzdelávaním doma začínam. Vraj mi to uľahčí orientáciu a poskytne lepší prehľad o tom, čo by bolo treba zmeniť a zlepšiť. Vraj to šetrí čas. Vraj to pomáha v sledovaní akademického napredovania detí. Vraj je to cenný záznam toho, čo všetko už máme za sebou. Čítala som, že je dobré mať vo veciach poriadok a prehľad, mať ich rozdelené podľa ročníkov, prípadne predmetov. Vraj je vhodné si všetky pomôcky prehľadne ukladať a nápady na činnosti archivovať, aby sme ich mohli využiť pri mladších deťoch. Vraj je prínosné robiť si podrobný záznam o tom, čo naše deti čítajú, čo ich zaujíma a čomu sa venujú, aby sme mohli sledovať tendenciu ich zamerania. Čítala som chválospevy na už spomínanú Máriu Montessori, filozofiu Waldorfských škôl, vyučovanie v tematických okruhoch… a že vraj je dobré vybrať si nejakú metódu, pretože to vraj tiež pomáha. No. Po mesiaci som prišla na to, že ak by som mala dodržiavať čo i len polovicu z tohto, neostal by mi čas na normálne bytie… a vrátila som sa k sebe vlastnej živelnosti vo výchove aj v živote.
Napodiv, nikomu sa nič nestalo. Zojka so Samkom to úspešne dotiahli do tretieho a štvrtého ročníka bez ujmy na zdraví. A aj ja som to až sem dotiahla bez ujmy na zdraví.
Aj keď to tak nevyzerá 🙂 , uvedomujem si že schopnosť vedome a cielene plánovať a organizovať čas a činnosti je dôležitá. Preto si tento rok začneme (hlavne deti, ale aj ja) pomaly skúšať dlhodobejšie plánovanie. Sama som zvedavá, ako nám to pôjde. Ako nás poznám, nečakám nič prevratné. Ale niekde treba začať. Začneme teda tu a teraz. A uvidíme, ako na tom budeme o ďalšie dva roky.
Autor: tikaka
