8. máj 2017
Dnes sme sa rozhodli pre Vtáčnik. Pretože sa na neho dívame každý deň, sotva podídeme od bytoviek, ktoré zacláňajú vo výhľade a ešte sme tam všetci spolu neboli. Vtáčnik je vždy ten kopec, kde je ešte sneh, keď u nás už vylietajú včely…alebo kde je už sneh, keď u nás sa ešte červenejú javory. Je to ten kopec, ktorý je pravidelne v mrakoch a za ktorý zapadá slnko. Vybrali sme sa teda pozrieť, kam to slnko padne, keď zapadne.
Ráno bolo modré a črtal sa pekný deň. Vtáčnik bol, ako inak, schovaný v jedinom mraku široko-ďaleko. Za Kľakom sme čoskoro vošli do lesa. Išlo sa dobre. Cesta nás jednoznačným, neustálym stúpaním zakrátko dostala až na Partizánsku chatu. Nad chatou sme vstúpili do studenej hmly. Hmla hustla až napokon bolo vidno len pár krokov dopredu. Zatiaľ čo poniže chaty bola jar, tráva sýto zelená, stromy vypučané a kvety rozkvitnuté, tu sme sa s pribúdajúcimi výškovými metrami vracali v čase do neskorého marca. Zem bola sivá a studená. Stromy ešte netušili, že ich kamaráti v dolinách sa už dávno zobudili. Ani letáčik nepípol, ani hmyz nezabzučal. Aký veľký kontrast!
Kam slnko padne keď zapadne sme nezistili, pretože vrch Vtáčnika bol v hmle a nebolo vidno vôbec, ale naozaj vôbec nič. Okrem toho dul silný, ľadový, nárazový vietor, takže sme sa z tade pratali čo najrýchlejšie preč. Všetci sme boli omrznutí a vyzimení. Aj keď už bol čas obeda, museli sme kráčať ďalej, aby sme sa zahriali. Šli sme mierne klesajúcim hrebeňom až ku Kláštorskej skale. Kláštorská skala je absolútne dokonalým miestom pre stretávanie sa čarodejníc a strigôňov, rozjímanie smutných básnikov, študijnú vychádzku geológov alebo prírodné fotenie prírodných fotografov. Že vraj je z nej výhľad, podobne ako z Vtáčnika, no hmla sa rozťahovala až sem a zakrývala všetko naokolo.
Mrzli nám ruky aj nosy. Kráčali sme, takmer sme bežali, po hrebeni smerom k Rúbanému vrchu. Tam hmla zmizla. Stočili sme sa do Ostrého Grúňa a začali sme klesať. Cítili sme, ako sa teplo s každým našim krokom zvyšuje. Vtáčnikový časostroj nás vracal späť do prepychovej, stredoeurópskej jari. Zložili sme kapucne, zbalili sme rukavice. Spomalili sme tempo. Lopúchy, nezábudky, záružlie a hráškovo-zelené bučiny. Potok v Klenovej doline šumel cez machové kamene. Deti behali po ceste a fúkali po sebe lopúchové chumáčiky. Máj bol späť!
Ak sme prišli autom, z Ostrého Grúňa treba ísť ešte pár kilometrov hore po ceste do Kľaku, kde sme ráno zaparkovali. Mirko chytil za Ostrým Grúňom stopa a čoskoro bol späť. Mrak nad Vtáčnikom sa rozplynul. Bolo teplo, takmer na nevydržanie. Schádzali sme k Žarnovici s otvorenými oknami z ktorých znel Čechomor.
| Ako sa tam dostať: |
| V Žarnovici odbočíme na Horné Hámre/Ostrý Grúň. Prejdeme Horné Hámre a na konci obce odbočíme vpravo na Hrabičov/Ostrý Grúň. Potom pokračujeme stále rovno, prejdeme Ostrý Grúňa prídeme až do Kľaku, kde cesta končí. Na vrchnom konci dediny sa dá parkovať pred ubytovňou (turistickým domom), pri poslednej zastávke autobusov. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Okružná trasa má dĺžku 17 kilometrov. Ak sa vraciate z Ostrého Grúňa po ceste do Kľaku, tak asi 19 kilometrov. Prevýšenie je približne 850 m. Dospelý človek prejde trasu za 5 hodín. POZOR: Trasa nekončí tam, kde začína. Okruh uzavrieme ak prejdeme asi 2 kilometrový úsek z Ostrého Grúňa do Kľaku.
Z Kľaku ideme po zelenej značke, takmer od začiatku stúpame lesom. Stúpanie je mierne, rovnomerne rozložené na 6 kilometrov. Občas treba prejsť potôčik alebo preskočiť potok, podľa stavu vody. Z Vtáčnika mierne klesáme po hrebeni, po červenej značke, okolo Kláštorskej skaly až na Rúbaný vrch. Z Rúbaného vrchu klesáme, miestami dosť strmo, na Klenovú po žltej značke. Odtiaľ ideme po asfaltovej ceste až do Ostrého Grúňa. |
| Pre deti: |
| Dlhý výlet s relatívne veľkým prevýšením, vhodný skôr pre väčšie, vytrvalejšie deti. Terén je nenáročný a bezpečný, no celý okruh má bezmála 20 kilometrov, čo vie byť úmorné.
Po ceste nie je žiadna špeciálna atrakcia, snáď len Partizánska chata s hrobom kapitána Červenej armády na druhej strane chodníka, výhľady z Vtáčnika a Kláštorská skala. No a samozrejme krásna príroda od začiatku až do konca. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
