14. december 2013
Pod nami, medzi modro sivými kopcami sa rozprestierala biela plocha. Vyzerala ako rozliata smotana. Ako snežná pláň. Ako more. Hlboko pod jej hladinou, utopené na dne údolia, sa do sychravého, mrazivého, tmavého rána prebúdzali mestá a dedinky.
Slnko vychádzalo. Kráčali sme cez lúky nad Krahuľami, nasledovaní chudými 20 metrovými tieňmi, oslepovaní trblietajúcim sa snehom. Vyhliadkovú vežu na Krahulskom vrchu sme zahliadli hneď na začiatku. „Aha, detičky! Tam ideme! Vidíte?“ – „Áno, vidím,“ pokýval hlavou Benjamín. „A to je všetko? Ďalej už nepôjdeme?“ – „Nie. Však som vám vravela, že to dnes bude len taká prechádzka.“ – „Aha. No dobre. Tak poďme!“ zmierilo sa so skutočnosťou naše večne nespokojné dieťa.
Nad lúkami viselo ráno. Ticho. Pokoj. Priestor. Nahé stromy snívali svoj sen. Cesta sa vinula pred nami a s istotou nás viedla ďalej. O chvíľu sme boli hore – na Krahulskom vrchu (959 m.n.m.) . Veci sme nechali na drevenej terase a vyšli sme hore na vyhliadkovú vežu. Drevená veža bola postavená tento rok (2013). Má tri vyhliadkové plošiny v troch výškach. Najvyššia vyhliadková plošina je vo výške 9 metrov nad zemou. Spoločnosť nám robili dvaja páni s fotoaparátmi. Spolu sme hľadeli na bielo-sivú rovinu inverznej oblačnosti pod nami. Slnko pomaly rozmotávalo kúdole oblakov, zabáralo sa do nich a topilo ich. Ale len veľmi, veľmi pomaly. Takmer nebadane.
Bolo pre nás takmer nepredstaviteľné, že pod mrakmi sú ukryté domy, cesty a závody. Jeden z pánov nás trochu zorientoval. Ukázal nám Sitno a biely pahorok na obzore, ktorý nad úroveň ostatnej oblačnosti vytlačilo teplo Mochovskej elektrárne.
Cestou späť sme sa spustili na boboch. Tiene sa skrátili. Modré ráno sa zmenilo na zlato-žltý deň. Keď sme už boli takmer naspäť v Krahuliach, začali sme stretávať ľudí, ktorí sa len teraz vydávali k vyhliadkovej veži. Ešte sme sa chvíľu posánkovali pri cintoríne, nasadli sme do auta a zišli sme dole do doliny utopenej v lepkavých, studených mrakoch.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Banskej Bystrice: Pred Žiarom nad Hronom odbočíme na Kremnicu. Prejdeme Kremnicu, Kremnické Bane a za Kremnickými Baňami budeme odbočovať vpravo. Potom pôjdeme stále rovno, až do Krahúl. V Krahuliach odbočíme na začiatku dediny vpravo, ku kostolu. Pri kostole sa dá parkovať. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od kostola budeme sledovať miestne značenie, najprv zelenej, neskôr červenej farby. Značenie je výborné, nedá sa stratiť. Najprv pôjdeme po zvlnených lúkach. Posledných pár minút budeme stúpať do zalesneného kopčeka. Dospelý človek prejde od Krahúl na Krahulský vrch za 25-30 minút. Prevýšenie: 60m. |
| Pre deti: |
| Je to poldňová prechádzka aj pre najmenšie deti. Na Krahulskom vrchu je 13 metrov vysoká drevená vyhliadková veža. Je voľne prístupná. Vedú na ňu točité drevené schody so zábradlím. Pod vežou je terasa s niekoľkými lavičkami. Lavičky sa nachádzajú aj mimo terasy, v tesnej blízkosti veže. Pri veži je prísne zakázané zakladať oheň (a fajčiť). |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
