5. október 2013
Vybrali sme sa na prechádzku. Bola to prechádzka bez jasného cieľa, ak neberieme prežitie nádherného slnečného, jesenného dňa v tatranskej prírode ako cieľ. Hore lesom, dole lúkami. Z Ráztoky pod hrebeň a z pod hrebeňa späť do Ráztoky. To bolo všetko. Nič zvláštne, a predsa odporúčame. Nedá sa neodporúčať.
Ráno v Ráztoke mrzlo. Vraj -6 °C. Utekali sme hore dedinou a opätovali milé úsmevy Ráztočanov schádzajúcich sa do kostola. Niektorí sa aj prihovorili a popriali nám, nech nezamrzneme a nech nás nezožerie medveď. Svitalo a stretnutie s medveďom sa zdalo byť reálne, ale žiadneho sme (Mirko by povedal že: „Bohužiaľ!“) nestretli.
Kráčali sme lesom, po lesnej ceste rozrytej od ťažby dreva. Bol to skôr pás polo-zamrznutého blata a vody, než cesta. Išli sme pomaly, v podstate cez les, pretože po ceste sa normálne ísť nedalo. A potom sa blato stratilo, slnko vyšlo, jeseň sa rozfarebnila a námraza na tráve sa začala topiť. Listy pršali zo stromov a robili taký hluk, až sme si mysleli, že okolo nás po lese niečo behá. Keby som tam bola sama, tak sa asi otočím a ujdem späť do dediny.
Po čase sme došli po červenej značke do Panského sedla. Odtiaľ sme sa chceli po krátkej žlto značkovanej spojnici dostať na Kopcovú a po modrej zbehnúť dole po lúkach. Problém bol, že v Panskom sedle nebolo o žltej značke ani chýru, ani slychu. Ani na smerovníku, ani na stromoch. Chodili sme hore-dole, hľadali sme, vošli sme na niekoľkých miestach do kríkov, bodliakov a vysokého malinčia a hľadali sme značku. Alebo aspoň chodníček. Hocičo, čo by nás previedlo cez húštinu. Nič. Deti to nevyviedlo z rovnováhy: Zasa sme sa stratili!? No to už je staré! Nejako už len bude!
Nakoniec Mirko zavolal na Horskú službu. Trpezlivý, pokojný pán nás cez telefón len utvrdil v tom, čo sme vedeli: je to necelého pol kilometra na západ, zľava obchádzame kopček, nemali by sme stúpať. A že nám zavolá o 30 minút, či sme sa vymotali. Dobre, ideme to skúsiť. Trochu sme sa predierali cez bodliaky a nakoniec sme usúdili, že bude jednoduchšie, keď pôjde Mirko hľadať cestu a my ho počkáme. Čakali sme a rozprávali sme sa o tom, či jeleňom nevadí, keď na nich v lese prší. Mirko cestu našiel. Naozaj to bol len kúsok. O chvíľu na to sme sa ocitli na nádherných lúkach, sadli sme si na drevá pri lúčnej ceste a dali sme si obed.
Pri pariacom sa čajíku a v studenom vetre sme hľadeli na hrebeň Nízkych Tatier. Trochu sme si túžobne zavzdychali, že by sme tam hneď vybehli keby sa dalo. Trochu sme si zaspomínali, ako nám bolo dobre, vždy keď sme šli hrebeňovku. A trochu sme si zadúfali, že nám deti nedajú košom a až trochu vyrastú, pôjdeme opäť – tentoraz všetci spolu.
A cesta dole? Tá bola najkrajšia! Slnko nás ohrievalo, vietor nás ochladzoval, pod nohami mäkká tráva a pred očami výhľad do ďaleka. Čo viac sme si mohli priať? Deti striedavo bežali a hopkali dole kopcom, občas sa vyvalili na trávu a zavše sa zastavili a pozorovali zimou spomalené cvrčky. Opálení, vyzimení a vetrom ošľahaní sme došli k lomu nad Ráztokou a odtiaľ to bol už len kúsok ku kostolu, kde sme ráno nechali auto.
| Ako sa tam dostať: |
| V Banskej Bystrici odbočíme na Brezno. Prejdeme okolo Slovenskej Ľupče a Brusna a odbočíme na Ráztoku (hneď za pamätníkom na ľavej strane cesty). Potom už pokračujeme rovno po ceste, až do Ráztoky. Možnosti parkovania sú obmedzené, ale vždy sa dá niečo nájsť. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od kostola v Ráztoke sa vyberieme po červenej turistickej značke smerom na Panské sedlo / Jasenie. Čoskoro opustíme dedinu a pôjdeme po širokej, dobre vyjazdenej lesnej ceste. Po celý čas ideme v lese, len niekoľko krát vyjdeme na čistinku alebo priesek. Tak isto po celý čas budeme stúpať – raz strmšie, inokedy takmer neznateľne. Lesná cesta sa zmení na lesný chodník až tesne pred Panským sedlom. Ak by ste tam niekedy chceli ísť a nájsť cestu na Kopcovú: Od turistického smerovníka v Panskom sedle sa otočíme o asi 120 stupňov vľavo a nájdeme chodníček vo vysokom (asi 2 metre) malinčí. Prejdeme malinčie (možno 15 – 20 metrov) a uvidíme pred sebou zarastajúci priesek – strmý kopec dole. Pustíme sa po ňom a pôjdeme stále strmo dole, kým nenarazíme na výraznú vyjazdenú lesnú cestu. Vyberieme sa vpravo a pôjdeme po ceste, až kým sa nedostaneme k lúkam po ľavej ruke. Tam už sa ľahko zorientujeme. Stredom lúky sa ťahá lúčna cesta. To je modro značkovaný chodník, ktorý nás dovedie späť do Ráztoky. Pôjdeme už len dole kopcom – po lúkach a cez riedke lesíky, okolo lomu a späť do dediny. Celá trasa má 11 kilometrov, celkové stúpanie je asi 550m. Dospelý človek ju prejde za 3 hodiny 30 minút. |
| Pre deti: |
| Tento výlet nemal cieľ, ako som už spomínala v úvode. Cesta hore bola zaujímavá, pretože popri ceste ostali naskladané klady, po ktorých deti mohli chodiť; pretože všetko bolo farebné; pretože sme sa mohli báť medveďa; pretože sme museli obchádzať blato (a to deťom prišlo zábavné a dobrodružné). Cesta dole bola zaujímavá, pretože sme museli hľadať cestu; pretože sme mohli bežať dole kopcom; pretože sme opäť našli klady a pretože v lome boli bagre, nákladiaky a iné stroje na ktoré sme sa mohli pozerať. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
