11. august 2013
Ľudia ktorí sa rozhodnú prejsť celý hrebeň Nízkych Tatier zvyčajne začínajú (alebo končia) v Donovaloch. Kozí Chrbát považujú za prvý (alebo posledný) kopec Nízkych Tatier. Pravda je však taká, že hôlnatý hrebeň Nízkych Tatier pokračuje ešte kúsok ďalej za Donovalmi, ak sa rozhodneme do oblasti Nízkych Tatier brať aj Ochranné pásmo Nízkych Tatier. Ponúka výstup okolo Novej Hole na Zvolen, a cez Malý Zvolen a okolo Končitej padá strmo do Liptovských Revúc. V tejto časti Nízkych Tatier sme ešte nikdy neboli. Samozrejme sme si už dávno všimli príkre svahy Novej Hole nad Donovalmi, ale až teraz sme nabrali odvahu sa vydať týmto smerom a pozrieť sa, čo nás tam čaká.
Do lesa nad Donovalmi sme vstúpili na svitaní. V lese bolo ešte šero. Na moje vlastné prekvapenie som sa ani na okamih nebála, že stretneme medveďa. Iba raz som mala veľmi intenzívny pocit, že nie sme sami a niekto alebo niečo nás pozoruje, ale o chvíľu pocit zmizol a my sme pokračovali v ceste. Nástup na hrebeň je naozaj strmý. Našťastie je relatívne krátky. Treba zaťať zuby a chvíľu vydržať. Keď sa dostaneme na hrebeň medzi Novou Hoľou a Zvolenom, máme takmer celé stúpanie tohto výletu za sebou.
Ľudia čo lezú na kopce sú divní, nie? Potia sa, nevládzu, je im zima a potom zas teplo a tlačia ich bedrá od ruksaku, naháňa ich búrka, bolia ich nohy…a aj tak ich o týždeň nájdete na nejakom inom kopci. A o týždeň zas na ďalšom. Naše deti sú malé a hovoria všetko, čo im slina a myšlienka na jazyk prinesú. Keď musia šliapať do strmého kopca, povedia nám každých pár minút, že nevládzu, že ich bolia päty, že im rýchlo bije srdce, že si potrebujú oddýchnuť, že sa potia na hlave, že sa potia na chrbte, že už naozaj nevládzu a idú si na chvíľu sadnúť. Opakujú to stále dookola (a niekedy nám tým už aj lezú na nervy), pretože to je to, čo v tej chvíli zamestnáva ich myseľ. Tak to bolo aj teraz, keď sme sa miestami takmer štvornožky driapali hore na Zvolen. Ale ešte nikdy nepovedali, že už nejdú ďalej a že sa im to nepáči. Nikdy ešte nepovedali, že už nechcú ísť na žiadnu ďalšiu túru. Naopak. Keď sa pár týždňov nejde do hôr, otravujú nás každý deň, že chcú ísť do vysokých kopcov. Nepreháňam. Naozaj s tým otravujú každý deň. Prečo je to tak? Čo to ľuďom dáva? Čo to aj takýmto maličkým ľuďom dáva? Čo z toho majú? Za seba odpovedať neviem. Ten pocit sa nedá opísať slovami. Preto sa nebudem pokúšať.
Na hrebeni fúkalo tak, že sme deti radšej držali, aby ich nesfúklo do doliny. Začínal sa jasný deň. Spustila sa lanovka na Novú Hoľu a vyviezla niekoľkých turistov. Tí nás čoskoro predbehli a stratili sa ďaleko pred nami. Zastavili sme sa pri kríži na Zvolene a pokračovali sme k Malému Zvolenu. Vietor sa zmiernil. Ten deň bol taký obyčajný. Taký obyčajne pekný. Taký, aký človek môže očakávať na holiach Nízkych Tatier uprostred slnečného leta. Nič zvláštne. Nič dramatické. Modré kopce na obzore, zlatá tráva okolo, čmeliaky, bodliaky a zopár tichých ľudí na úzkych chodníkoch. Šli sme pomaly, pretože sme mali dosť času. Veľa sme sa rozprávali, pretože sme nemuseli lapať po dychu. Často sme sa zastavovali, pretože sme chceli ostať čo najdlhšie na tomto krásnom mieste. Bol to naozaj taký obyčajný, pekný deň.
Za Malým Zvolenom začína prudší kopec dole. Každého, kto sa rozhodne pokračovať z Malého Zvolena do Revúc, čaká 800 metrov klesania. Najhorší je posledný úsek, ktorý schádzame po lyžiarskom svahu, kolmo na vrstevnice, priamo do Revúc. My sme (až na Mirka) všetci takí, že by sme si radšej dva krát vyšli, ako raz schádzali. Kopec dole je pre nás čisté utrpenie a vždy nám trvá neuveriteľne dlho, kým ho zídeme. Povedala by som, že cestou dole oddychujeme častejšie ako cestou hore. Tak sme sa aj teraz morili s tým svahom ako sme najlepšie vedeli. A potom sme si na chvíľu sadli a onedlho okolo nás prebehla (naozaj prebehla) rodina s dvomi deťmi takou rýchlosťou a s takou ľahkosťou, až mi prišli trošku nadpozemskí. Brala by som ich odolné kolená.
| Ako sa tam dostať: |
| Začíname v Donovaloch. Donovaly sú horský prechod, ktorý umožňuje prejazd cez Nízke Tatry. Spája Banskú Bystricu a Ružomberok. Auto sa dá zaparkovať v Donovaloch, na veľkom parkovisku hneď pri ceste. Parkovisko je vľavo od cesty, ak ideme od Banskej Bystrice. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Od parkoviska pôjdeme po červenej turistickej značke smerom na Novú Hoľu / Zvolen. Asi 200 metrov pôjdeme po hlavnej ceste, a potom zahneme doprava, medzi domy. Prejdeme pomedzi domy, až kým neprídeme k budove horskej služby. Až sem sa dá dostať autom. Hneď za budovou Horskej služby budeme opúšťať širokú cestu a zabočíme vpravo na úzky chodníček. Prejdeme cez most a vojdeme do lesa. Lesný chodník začne rýchlo stúpať. Les postupne redne a nakoniec nás chodník vyvedie na lúky. Cesta cez les je veľmi strmá, ale nie dlhá. Prejdeme po lúkach a stále stúpajúc dôjdeme na hrebeň. Stočíme sa vľavo a pokračujeme po hrebeni až na Zvolen. Na Zvolene sa stočíme vpravo na žltú turistickú značku, smerom na Malý Zvolen / Nižné Revúce. Pôjdeme už len po holiach, prevažne dole kopcom. Prejdeme Malý Zvolen, obídeme Končitú a zídeme popri lyžiarskom vleku do Nižnej Revúcej. Celá trasa je orientačne nenáročná. Chodníky sú vychodené a dobre značené. Dĺžka trasy z Donovál do Revúc: 8,5 kilometra. Celkové stúpanie: 500 m, celkové klesanie: 830m. Dospelý človek prejde trasu za 3,5 hodiny. POZOR: Výlet nekončí na tom istom mieste, kde začína. Ak sa chceme dostať k východiskovému bodu, môžeme využiť autobusy (prestupujeme v Liptovskej Osade), alebo stopovať. |
| Pre deti: |
| Najmä kvôli strmému zostupu v závere je to pre malé deti náročná túra. Pri tak dlhom zostupe sa zaťažujú kolená a deťom určite pomôže, ak ich aspoň časť cesty dole odnesieme. Úvodnému stúpaniu sa dá vyhnúť, ak sa vyveziete lanovkou na Novú Hoľu. Myslím, že premáva denne od 8:00. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
